Kolagén sa čoraz častejšie spomína ako dôležitá zložka zdravej výživy nielen u dospelých, ale aj u detí. Zatiaľ čo v minulosti bol spájaný najmä so starostlivosťou o pleť či kĺby v staršom veku, dnes vieme, že kolagén hrá kľúčovú úlohu aj v detskom veku – najmä u detí, ktoré sa venujú aktívnemu športu.
V tomto článku sa pozrieme na to, prečo je kolagén pre deti dôležitý, ktoré deti ho potrebujú najviac, a ako podporiť jeho prirodzenú tvorbu alebo vhodne doplniť kolagén pre športovcov detského veku.
Prečo je kolagén pre deti dôležitý?
Kolagén je základný stavebný proteín v ľudskom tele. Tvorí približne 30 % všetkých bielkovín a nachádza sa v pokožke, kostiach, svaloch, väzivách, šľachách aj chrupavkách. Jeho funkcia je zabezpečiť pevnosť, pružnosť a štrukturálnu stabilitu tkanív.
U detí, ktoré rýchlo rastú a ich telo sa dynamicky vyvíja, je kolagén mimoriadne dôležitý. Podporuje:
- rast a vývoj kostí,
- zdravie a pružnosť kĺbov,
- regeneráciu po fyzickej záťaži,
- hojenie drobných poranení a svalových mikrotrhliniek,
- pevnosť kože a väzivových tkanív.
Pre športujúce deti to znamená nižšie riziko zranení, rýchlejšie zotavenie po tréningu a pevnejšie kĺby, ktoré zvládajú záťaž.
Ktoré deti majú zvýšenú potrebu kolagénu?
Kolagén pre deti je obzvlášť dôležitý pre tie, ktoré:
- pravidelne športujú – futbal, gymnastika, atletika, tanec či plávanie predstavujú pre telo vyššiu záťaž,
- rýchlo rastú – rastové špurty* v období medzi 10–15 rokmi si vyžadujú zvýšenú potrebu kolagénu pre správny vývoj kĺbov a kostí,
- trpia opakovanými zraneniami, bolesťami kĺbov alebo svalov,
- majú oslabený imunitný systém alebo nedostatok bielkovín v strave,
- užívajú lieky ovplyvňujúce vstrebávanie živín (napr. antibiotiká, kortikoidy).
Športujúce deti potrebujú nielen energiu, ale aj stavebné látky pre opravu a posilnenie tkanív. Kolagén na kĺby a väzy je v ich prípade esenciálny pre prevenciu chronických ťažkostí a úrazov.
*Rastové špurty sú obdobia, keď dieťa rastie mimoriadne rýchlo na výšku aj hmotnosť v krátkom časovom úseku. V puberte, najmä medzi 10. až 15. rokom života, dochádza k týmto špurtom v dôsledku hormonálnych zmien – najmä zvýšenej tvorby rastového hormónu, estrogénu a testosterónu. Rastové špurty sú prirodzenou súčasťou dospievania. Znamenajú prudký rast tela, ktorý môže spôsobiť dočasné bolesti nôh, nepohodlie, zvýšenú únavu a potrebu špecifickej výživy. Správna strava, regenerácia a niekedy aj podpora doplnkami (napr. kolagén, horčík, vitamín D) môžu pomôcť deťom toto obdobie zvládnuť ľahšie a pohodlnejšie.
Čo sa deje počas rastového špurtu?
- Kosti rastú rýchlejšie než svaly a šľachy – to môže spôsobovať napätie a bolesti v nohách, známe ako rastové bolesti.
- Zväčšuje sa výška, objem kostného tkaniva, dĺžka končatín.
- Dochádza k zrýchlenej mineralizácii kostí – vyššia potreba vápnika, vitamínu D, bielkovín a kolagénu.
- Môžu sa vyskytnúť nekoordinované pohyby alebo zvýšená únava – telo nestíha dobiehať zmeny.
- Je to obdobie, kedy sú deti náchylnejšie na zranenia – pretože pohybový aparát sa ešte "neprispôsobil" rýchlemu rastu.
- V tomto období sa často objavujú ťažkosti s kolenami, členkami, pätami (napr. Osgood-Schlatterov syndróm) – práve kvôli zvýšenému ťahu na rastové platničky.
Kedy sa v puberte špurty objavujú?
- U dievčat zvyčajne medzi 9. až 13. rokom – často začnú rásť skôr ako chlapci.
- U chlapcov medzi 11. až 15. rokom – ale u niektorých až do 17. roku.
Rýchlosť rastu môže byť až 7–12 cm ročne, čo je výrazne viac než v bežných obdobiach (2–4 cm).
Rastové bolesti a kolagénové doplnky
Rastové bolesti sú nešpecifické, dočasné bolesti svalov alebo končatín, ktoré sa najčastejšie vyskytujú u detí vo veku 3 až 12 rokov – hlavne v období intenzívneho rastu. Ide o bežný, neškodný stav, ktorý nesúvisí so žiadnym ochorením kostí či kĺbov, no môže byť veľmi nepríjemný a u detí často vyvoláva plač alebo nočné budenie.
Ich presný pôvod nie je úplne objasnený, ale často súvisia s:
- rýchlym rastom kostí a dočasnou "nevyrovnanosťou" medzi rastom kostí a pružnosťou väzív a svalov.
- fyzickou záťažou (napr. šport). U veľkej časti detí sa bolesť objavuje po intenzívnej fyzickej aktivite, čo naznačuje, že ide skôr o prejav únavy svalov alebo šliach (Kaspiris & Zafiropoulou, 2009).
- preťažovaním kĺbov a šliach,
- únavou a nedostatočnou regeneráciou.
- nedostatkom vitamínu D: Viaceré štúdie potvrdili súvis medzi rastovými bolesťami a nedostatkom vitamínu D – až 91 % detí s rastovými bolesťami malo nízke hladiny vitamínu D a po jeho doplnení došlo k výraznému zlepšeniu symptómov (Sharma et al., 2018). V jednej štúdii malo až 93 % detí s rastovými bolesťami nedostatok vitamínu D, čo môže naznačovať nutričný súvis (Nawaz et al., 2022).
Typické znaky rastových bolestí sú:
- Bolesti nôh, najmä lýtka, stehná, zadná strana kolien alebo predkolenie
- Často sa vyskytujú večer alebo v noci, počas dňa bolesti zvyčajne vymiznú
- Striedavý výskyt – niekedy každý deň, inokedy niekoľko dní nič
- Postihujú obe nohy naraz, hoci niekedy môžu bolieť aj striedavo
- Nezhoršujú sa pri pohybe – naopak, počas aktivity bolesti ustúpia
- Môže byť prítomná citlivosť svalov pri dotyku alebo masáži, ale nie opuch ani začervenanie
Zatiaľ čo rastové bolesti sú považované za bežnú súčasť vývoja a obvykle nevyžadujú liečbu, mnoho rodičov aj fyzioterapeutov uvádza úľavu po nasadení kolagénových doplnkov v kombinácii s vitamínom C a magnéziom.
Hydrolyzované bioaktívne kolagénové peptidy môžu pomôcť deťom trpiacim rastovými bolesťami nôh, najmä ak sa tieto bolesti objavujú v súvislosti s pohybovou aktivitou, rýchlym rastom alebo opakovaným zaťažením kĺbov a svalov. Môžu byť bezpečnou a užitočnou súčasťou výživovej podpory, najmä ak ide o deti so zvýšenou pohybovou aktivitou alebo rýchlym rastom.
Hydrolyzovaný kolagén je forma kolagénu rozštiepená na menšie peptidy, ktoré sa ľahko vstrebávajú. Tieto peptidy poskytujú telu aminokyseliny (glycín, prolín, hydroxyprolín), ktoré sú stavebnými jednotkami pre chrupavky, väzy, kĺby a rastové platničky.
Potenciálne prínosy pri rastových bolestiach:
- Podpora elasticity a pevnosti väzivových tkanív, ktoré sa počas rastu napínajú a môžu byť bolestivé.
- Zníženie zápalu a regenerácia preťažených šliach a kĺbov, čo môže zmierniť nepríjemné nočné bolesti.
- Zlepšenie celkovej regenerácie pohybového aparátu, najmä u detí, ktoré športujú.
Ak má vaše dieťa pravidelné rastové bolesti:
- zvážte krátkodobé užívanie hydrolyzovaného kolagénu (napr. 2–5 g denne) v kombinácii s vitamínom C,
- zabezpečte dostatok spánku, regenerácie a strečingu,
- podporte výživu potravinami bohatými na bielkoviny, želatínu, vývary a minerály (najmä vápnik, horčík, zinok).
Môže byť potravinová intolerancia príčinou bolestí pohybového aparátu u detí?
Áno, potravinová intolerancia na lepok (glutén) alebo mlieko (najmä na laktózu alebo kazeín) môže byť jednou z nepriamych príčin alebo zhoršujúcim faktorom bolestí pohybového aparátu u detí – aj keď nejde o najčastejšiu príčinu. Chronický zápal, zhoršené vstrebávanie živín alebo metabolická záťaž, ktoré súvisia s potravinovými intoleranciami, môžu:
- znížiť vstrebávanie vápnika, horčíka, zinku, vitamínu D a bielkovín, ktoré sú kľúčové pre zdravý rast a vývoj kostí a kĺbov,
- viesť k nedostatku aminokyselín potrebných na tvorbu kolagénu,
- spôsobiť svalové kŕče, bolesti nôh alebo únavu, ktoré sa môžu prejaviť aj ako rastové bolesti.
U detí s celiakiou alebo neceliakálnou gluténovou senzitivitou môže byť:
- poškodená sliznica čreva, čo zhoršuje vstrebávanie živín (najmä železa, vápnika, vitamínu D),
- výsledkom oslabenie kostí (osteopénia) a bolestivosť pohybového aparátu,
- u niektorých sa objavuje bolesť nôh a kĺbov ako prvý symptóm.
Intolerancia laktózy alebo citlivosť na kazeín môže viesť k:
- zápalovej reakcii alebo tráviacim problémom (ktoré narušia rovnováhu živín),
- odmietaniu mliečnych výrobkov → nedostatok vápnika a vitamínu D, ktoré sú nevyhnutné pre vývoj kostí a zubov,
- tzv. myofasciálnemu diskomfortu – bolestiam svalov a šliach.
Ak má dieťa časté bolesti a zároveň:
- tráviace ťažkosti (nafukovanie, hnačky, zápchy),
- kožné prejavy (ekzémy, vyrážky),
- únavu, podráždenosť, problémy s koncentráciou,
- chudnutie alebo stagnáciu rastu,
je vhodné zvážiť vyšetrenie na potravinové intolerancie (najmä lepok a mlieko) – či už cez krvné testy, genetické testy alebo eliminačnú diétu.
Potravinové intolerancie nemusia byť priamou príčinou bolestí, ale môžu zhoršiť stav pohybového aparátu tým, že znižujú dostupnosť kľúčových živín a vyvolávajú mierny zápal v tele.
Ak má vaše dieťa rastové bolesti a zároveň príznaky potravinovej neznášanlivosti, je určite vhodné túto možnosť preveriť a prípadne upraviť stravu, čím sa môžu bolesti výrazne zmierniť alebo úplne vymiznúť.
Eliminačná diéta môže pomôcť pri rastových bolestiach – najmä v prípadoch, keď sú tieto bolesti spôsobené alebo zhoršované potravinovou intoleranciou alebo zápalovou reakciou na niektoré zložky potravy.
Nejde síce o univerzálne riešenie pre všetky deti s rastovými bolesťami, ale u časti detí môže eliminácia problematických potravín výrazne zmierniť alebo úplne odstrániť bolesti – najmä ak sú sprevádzané ďalšími príznakmi ako únava, tráviace problémy či kožné reakcie.
Ako súvisí strava s rastovými bolesťami?
Rastové bolesti sa síce tradične pripisujú rýchlemu rastu, no často ide o komplexnú reakciu na preťaženie, výživu a individuálnu citlivosť.
Niektoré potraviny môžu:
- vyvolávať mierny zápal v tele,
- spôsobovať nedostatočné vstrebávanie kľúčových živín (vápnik, horčík, vitamín D, zinok),
- ovplyvniť tvorbu kolagénu a svalovo-šľachového systému.
Najčastejšie problematické potraviny:
- Lepok (glutén) – pri celiakii alebo neceliakálnej gluténovej senzitivitě môže spôsobovať bolesť kĺbov, svalov, únavu, a zhoršené vstrebávanie živín.
- Kazeín a laktóza (mliečne bielkoviny a cukor) – môžu vyvolať zápal alebo tráviace problémy, ktoré znižujú vstrebateľnosť vápnika a horčíka.
- Cukor a vysoko spracované potraviny – zvyšujú zápalovú aktivitu a oslabujú regeneráciu.
- Aditíva, konzervanty, farbivá – u citlivých detí môžu ovplyvniť nervový systém a metabolizmus.
Komu môže eliminačná diéta pomôcť?
- Deťom s častými rastovými bolesťami a súčasnými tráviacimi problémami, ekzémom alebo únavou.
- Deťom s podozrením na potravinovú intoleranciu alebo celiakiu.
- Deťom, u ktorých sa bolesti zhoršujú po konzumácii určitých jedál.
Eliminačná diéta môže byť veľmi užitočným diagnostickým aj terapeutickým nástrojom pri rastových bolestiach – najmä u detí s ďalšími príznakmi potravinovej neznášanlivosti.
Ak je dieťa často unavené, má bolesti nôh (najmä v noci), nechutenstvo, nafukovanie alebo kožné problémy, vylúčenie potenciálnych spúšťačov zo stravy na pár týždňov môže priniesť výrazné zlepšenie.
Neodporúča sa však robiť rozsiahlu eliminačnú diétu dlhodobo bez dohľadu odborníka – aby nedošlo k nedostatku živín počas rastu.
Základné princípy eliminačnej diéty pri rastových bolestiach?
- Identifikujte podozrivé potraviny – najčastejšie mlieko, lepok, cukor.
- Vyraďte ich na 3–4 týždne úplne – aby sa telo zbavilo zápalových látok a "resetovalo".
- Sledujte zmeny – zmiernenie bolestí, zlepšenie trávenia, spánku, nálady.
- Postupne zavádzajte potraviny späť po jednom – sledujte, či sa bolesti alebo iné príznaky vrátia.
- Konzultujte s odborníkom – ideálne s pediatrom, alergológom alebo výživovým poradcom.
Aké množstvo kolagénu potrebujú deti?
Na rozdiel od dospelých neexistuje oficiálne odporúčané denné množstvo kolagénu pre deti. Väčšina výživových odporúčaní však vychádza zo všeobecnej potreby bielkovín a ich zloženia.
Pri prirodzenej strave sa odporúča zabezpečiť dostatok kolagénu prostredníctvom potravín bohatých na želatínu, vývary a živočíšne bielkoviny.
V prípade športujúcich detí alebo detí v období rastu, môže mať doplnkový príjem kolagénu v množstve 2–5 g denne veľký význam.
Aké sú výživové potreby na podporu tvorby kolagénu u mladých športovcov?
Telo si dokáže kolagén vytvoriť samo, no potrebuje na to správne stavebné kamene:
- Vitamín C – absolútne nevyhnutný pre syntézu kolagénu. Nájdeme ho v citrusoch, kiwi, červenej paprike či šípkach.
- Aminokyseliny – najmä glycín, prolín a hydroxyprolín, ktoré sú základnými stavebnými prvkami kolagénu. Tieto sa nachádzajú v mäse, vývaroch, vajciach a v ľahko vstrebateľnej forme v kolagénových doplnkoch.
- Zinok a meď – stopové prvky potrebné pre enzýmové procesy pri tvorbe kolagénu.
- Síra – nachádza sa napríklad v cibuli, cesnaku a vajciach.
Ak je výživa dieťaťa pestrá a zahŕňa aj tieto zložky, tvorba kolagénu môže prebiehať efektívne. V prípade zvýšenej fyzickej záťaže je však podpora vo forme kvalitného kolagénu vhodná.
Praktické tipy na zvýšenie tvorby kolagénu u športujúcich detí
- Zaraďte do jedálnička vývary z kostí – obsahujú prirodzený kolagén a želatínu. Dôležité je, aby kosti pochádzali z kráv chovaných na pastvinách (grass fed).
- Podávajte kolagén s vitamínom C – komplexnejšie kolagénové doplnky ho už obsahujú spolu s ďalšími dôležitými látkami.
- Dbajte na dostatočný príjem bielkovín – mäso, ryby, strukoviny, vajcia.
- Zabezpečte dostatok spánku a regenerácie – kolagén sa tvorí najmä počas odpočinku.
- Zvážte doplnky výživy – kvalitný kolagén pre deti vo forme hydrolyzátu (kolagénové peptidy) je dobre vstrebateľný a šetrný na trávenie.
Je užívanie kolagénu pre deti bezpečné?
Pri správnom dávkovaní a výbere kvalitného prípravku je užívanie kolagénu pre deti bezpečné. Odporúča sa najmä:
- hydrolyzovaný kolagén – lepšie vstrebateľný, bez zápachu a chuti,
- bez prídavkov cukru, umelých farbív a konzervantov,
- v kombinácii s vitamínom C.
- existujú kolagénové doplnky obsahujúce aj ďalšie látky, dôležité pre zdravý vývoj pohybového aparátu dieťaťa, ako glukosamín, organickú síru (MSM), vitamíny D, K, E, skupiny B alebo chondroitín.
Rodičia by však mali dávať pozor na nekontrolované podávanie doplnkov a vždy sa poradiť s odborníkom. Dôležité je sledovať reakciu dieťaťa – tráviace ťažkosti sú zriedkavé, no môžu sa objaviť pri nevhodnom type kolagénu.
Kolagénové doplnky pre deti športovcov – čo sú fakty a čo mýty?
Mýtus 1: Kolagén je len na krásu a pleť.
➡ Fakt: Kolagén má kľúčové regeneračné a štrukturálne funkcie v celom tele, najmä v kĺboch a svaloch.
Mýtus 2: Deti si kolagén vyrobia samé, netreba ho dopĺňať.
➡ Fakt: Telo si síce kolagén tvorí samo, ale pri vysokej záťaži a v období rastu ho môže byť nedostatok. Vtedy je dobré obohatiť stravu prostredníctvom výživových doplnkov, ktoré obsahujú dobre vstrebateľné kolagénové peptidy, z ktorých telo získava aminokyseliny, kľúčové pre tvorbu kolagénu (glycín, prolín a hydroxyprolín).
Mýtus 3: Všetky kolagénové doplnky sú rovnaké.
➡ Fakt: Rozdiel je v kvalite, zdroji a forme kolagénu. Najlepší kolagén na kĺby pre deti je hydrolyzovaný kolagén vo forme bioaktívnych kolagénových peptidov, ideálne s vitamínom C, prípadne ďalšími dôležitými vitamínmi, MSM (zdrojom organickej síry) alebo glukozamínom, kalciom a pod.
Mýtus 4: Kolagén je len pre dospelých športovcov.
➡ Fakt: Kolagén pre športovcov detského veku môže výrazne pomôcť pri prevencii zranení a rýchlejšej regenerácii po fyzickej záťaži.
Doteraz neexistujú klinické štúdie zamerané výhradne na športujúce deti, ktoré by hodnotili účinky kolagénových peptidov. Väčšina dostupných štúdií sa týka mladých dospelých a dospievajúcich športovcov. Zhrnutie zistení z relevantných štúdií:
Dôkazy zo štúdií na mladých športovcoch:
- Zníženie bolesti kĺbov pri športe: Špecifické kolagénové peptidy významne znížili bolesť kolena počas fyzickej aktivity u mladých fyzicky aktívnych dospelých vo veku 18–30 rokov (Zdzieblik et al., 2021).
- Zlepšenie stability členkov u športovcov s chronickou nestabilitou: Šesťmesačná suplementácia kolagénovými peptidmi zlepšila subjektívne vnímanú stabilitu členku a znížila výskyt opakovaných výronov (Dressler et al., 2018).
- Zlepšenie regenerácie a svalovej štruktúry: Kolagénové peptidy v kombinácii s tréningom zvyšovali beztukovú hmotu, svalovú architektúru, silu a regeneráciu po náročnom výkone u mladých dospelých (Bischof et al., 2024).
- Zníženie markerov svalového poškodenia: Suplementácia kolagénovými peptidmi počas 12 týždňov znížila hladiny kreatínkinázy a myoglobínu po cvičení, čo naznačuje rýchlejšiu regeneráciu svalov (Bischof et al., 2024).
- Zlepšenie bolesti pri dlhodobom používaní: V 24-týždňovej štúdii športovci bez diagnostikovaného ochorenia kĺbov zaznamenali zníženie bolesti pri záťaži a v pokoji po užívaní kolagénového hydrolyzátu (Clark et al., 2008).
Hoci výskum priamo na športujúcich deťoch chýba, štúdie na mladých dospelých a dospievajúcich športovcoch ukazujú, že kolagénové peptidy môžu podporiť zdravie kĺbov, urýchliť regeneráciu a znížiť riziko zranení.